vesper

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Unikám

Alebo v posteli radšej vysmiateho orangutana ako tápajúceho Adonisa.

Bolí ma celá Vesper, každá bunka môjho tela. Nahlas zívam a snažím sa nezaspať. Večer ma čakajú spoločenské povinnosti, ktoré sa mi nechce plniť. Najradšej by som zostala v posteli  a spala.  Tento krát to nemôžem odložiť. Únava ma celú požiera a každý malý pohyb mi spôsobuje bolesť. Bolia ma bedrové kĺby, ktoré silnejú pri hojdavých pohyboch bokov. Nemôžem poriadne prekrížiť nohy, pichľavá bolesť v stehenných svaloch sa prelína s tupou bolesťou v bedrách. Napínanie svalovej hmoty aktivuje svalovú horúčku tela. Chrbát už ani nespomínam. Škoda slov. Sľúbila som si, že sa s tým naučím fungovať. Ale tiež kurevsky bolí. Nohy a ruky sú posiate modrinami. Rozmýšľam, kde sa vzali. Modriny sa mi bežne nerobia. Nepamätám si, že by som sa niekde udrela. Pamätám si len asi 115 kíl čistej váhy posiatej hustými chlpmi. Je možne, že dotyk tejto váhy môže spôsobiť modriny, aj keď v ten moment si to asi neuvedomujem. Neviem, fakt neviem, kde sa vzali, ale sú tu ako následok predchádzajúcej noci. Možno, aby som nezabudla. Hmm. Ale dá sa zabudnúť na noc plnú smiechu, napätia a uvoľnených endorfínov?

Včera som sa prvýkrát pristihla, že vlastne nevládzem, že už dosť, že chcem spať. On to videl inak. Prirážal viac a viac. A mne preletelo hlavou, že ma to s ním, aj napriek únave, neskutočne baví, že sa ešte aj pri súloži smejeme, že mi neprekáža brutálne veľké brucho a skutočnosť, že vyzeral ako orangutan a nie prototyp Adonisa, že to mám celé v tej hlave nejaké popletené, a že vždy skončím v posteli s nejakými divnými typmi... Všetci majú, ale jedno spoločne, krásne sa s nimi smeje...

Pripomínal mi Jamesa, dokonca aj vzhľadom. Napadlo ma, že tu budem mať svojho bratislavského Jamesa, presne tak ako som raz vyslovila na začiatku tohto roku: „Nechcem žiadne vážne vzťahy, len klud, pokoj, pravidelnú súlož a veľa smiechu, na to je ideálny James, taký bratislavský James...“

To úžasné prianie padlo po vzťahu nevzťahu s Alexom. A vážne sa napĺňa.

Hmm, aký paradox!?

Mám tu muža, ktorý sa mi páči a ja si aj tak vyberiem orangutana.

Asi sa mi už nepáči, páčil sa mi na jednom stretnutí. Potom som bola mimo. Volal a písal. Vytáčal ma svojimi zvláštnymi správami, ktorým som nerozumela. V duchu som si povedala toto ja nepotrebujem a keď sme spolu volali som sa ho opýtala, prečo to robí. Povedal, že ho to baví vytáčať ma a ja som len odvetila fajn a príchod ďalších som registrovala veľmi matne. Niektoré potešili, ostatné som neriešila. Stretli sme sa hneď po mojom príchode, ale niečo bolo už iné. Neviem to popísať. Mám v tom trochu bordel.

Sedeli sme v Trafenej husi, opaľoval nás tam zakomplexovaný Denis a napriek mojej počiatočnej mrzutosti, som sa výborne bavila. Zavolal mi, že ma chce vidieť, že príde a naozaj prišiel. Počkala som ho na ulici, predstavila kamarátkam a stala sa tichým pozorovateľom vlastných pocitov. Cítila som nič. Nič. Úplne obyčajne nič. Rozmýšľala som, čo sa mi na ňom páčilo, lebo v ten večer mi na ňom vadilo absolútne všetko. Kamarátky pokyvovali súhlasne hlavami a ja som sa strácala. Strácala v sebe.

Pristihla som sa pri strašných myšlienkach. Videla som priepasť. Priepasť vytvorenú rozdielnym zázemím. On bol jednoduchý Mick Dundee a ja mestská Sue Charlton. Chvíľu som zvažovala, či to nie je len tou mojou predchádzajúcou mizernou náladou. Nebolo. Rozladil ma jeho nejednoznačný spôsob komunikácie. Rozladila ma skutočnosť, že sa nechávam rozladiť. A ja sa predsa nechcem nechávať rozladiť, ja chcem klud a pokoj, ja už nechcem nič riešiť, dedukovať, zamýšľať sa, klásť si otázky „myslel to takto, alebo takto“, fakt nie. Posledný rok obhajovania a sebaklamu mi stačil dostatočne.

Bavili sme sa o golfe, o turnajoch, o víťazstvách. Každý sa nejakým pochválil. Opýtal sa ma, čo som vyhrala ja. Povedala som nič. Pokrútil hlavou a ukázal na seba. „Ty si vyhrala mňa predsa,“ dodal. Kamarátky sa tuším tešila aj za mňa, ja nič, absolútne nič. V hlave mi doznievali zvláštne esemesky, ktorým som nerozumela a už ani nechcela rozumieť. Nezdržali sme sa dlho, mala som pocit, že nie je o čom rozprávať a dúfala, že snáď sa zo svojich debilných pocitov vyspím.

Ozval sa. Ozýva sa stále. A už neposiela mätúce esemesky. A moje debilné pocity pretrvávajú.

Ozval sa aj orangutan alebo bratislavský James a smiali sme sa. Len čo otvoril ústa, už sme sa smiali a v momente som zabudla na okolitý svet.

Mám pocit, že potrebujem zabudnúť na okolitý svet, že to je to čo sa mi teraz páči, únik z reality všedných dní. Možno práve preto som sa nechcela vrátiť späť z môjho malého minulotýždňového výletu zabudnutia a takmer som plakala ako malé decko, ktoré sa vracia z pionierskeho tábora.

Baví ma unikať z reality a za týmto účelom dať prednosť orangutanovi, s ktorým sa krásne smeje a možno aj zabúda...

Asi nebudem normálna...

 


o ničom | stály odkaz

Komentáre

  1. súhlas
    S poslednou vetou s akýmsi malým otáznikom sa dá len súhlasiť.
    publikované: | autor: jozef (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Najubohejsie a najnestastnejsie
    Otrasne akou handrou sa zena moze stat. A ona snad po tom vsetkom este bude tvrdit ze chce "lasku" "vazny vztah" , Absolutne uz nevies co to je. Trasie ma zima ak by som sa mal s takou handrou stretnut
    publikované: | autor: Martin (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. mily martin
    v com spociva ta ubohost? v tom, ze je clovek k sebe otvoreny a pomenovava veci, tak ako ich citil? nerobi kompromisy za cenu takto je to spravne?

    nepodporuje pokrytecke pseudovztahy?

    netvari sa stastne ked nie je?

    smeje sa ked sa mu naozaj chce a nie ked sa to caka?

    robi to co je v sulade s jeho svedomim?

    v com?

    v tom, ze otvorene hovori o sexe?

    ze ho ma rad?
    publikované: | autor: vesper (e-mail, web, autorizovaný)
  4. jozef
    a ja suhlasim s poslednou vetou, pochybovat o sebe, o svojich pocitoch, pripadnych pokleskoch moze vyvolat predstavu "nenormalnosti" voci spolocenskym normam
    publikované: | autor: vesper (e-mail, web, autorizovaný)
  5. mmmm, nečudujem sa týmto kontroverzným názorom na tvoj článok...
    znovu neviem, či sa máš skôr dobre alebo zle, či Ti popriať zmenu alebo zagratulovať k tomuto stavu...chcela som Ti odporučiť alchemilku na ženské problémy :)) ale ak je to po zdá sa porádnom sexe, tak to chce len čas a pohybový pokoj ;)

    pohoršila Ťa martinova reakcia asi tak ako Tvoj článok jeho...ja len, raz hovoríš o autentickosti prežívania a úprimnosti k sebe aj k ostatným a tá posledná veta hovorí skôr o Tvojom úniku z reality a zabúdaní...voľbe menšieho zla...

    ale je to Tvoj denník..pekný večer Ti prajem :)



    publikované: | autor: dionea (e-mail, web, autorizovaný)
  6. dionea nepohorsila, len som sa opytala v com, vazne ma to zaujima :)
    unik z reality vsednych dni moze mat ine dovody, o ktorych tu nie je zmienka, kto vie

    nie je to o volbe mensieho zla, je to o uniku z reality, o odlozeni ineho problemu a nema to s muzmi nic spolocne...
    publikované: | autor: vesper (e-mail, web, autorizovaný)
  7. mňa by určite nasralo, keby ma niekto nazval handrou
    ale ty ako skúsená žena si už asi voči takým výpadom imúnna...

    ak si vyrovnaná a v súlade so sebou (čo naznačuje koment martinovi), prečo máš potrebu unikať z reality všedných dní? veď je to priestor, v ktorom vyrovnaný, otvorený, nepokrytecký, občas šťastný, občas smutný človek existuje...
    publikované: | autor: dionea (e-mail, web, autorizovaný)
  8. preco?
    lebo je to forma dobitia bateriek, moja forma, ides na vylet, rozmyslas o zivote a robis si v hlave poriadky

    o tom to je

    publikované: | autor: vesper (e-mail, web, autorizovaný)
  9. hm, lenže
    ty sa cítiš dobre len na tých chvíľkových "výletoch" a potom z nich čerpáš energiu...to stačí?
    publikované: | autor: dionea (e-mail, web, autorizovaný)
  10. re lenze
    akokolvek to divne znie, ja sa citim dobre vacsinou casu

    aj ked si uvedomujem, ze to tak nevyznieva z uvedenych textov

    neviem ako posobi tento text na nezainteresovanych, je o dolezitosti smiechu a o tom ze vzhlad nie je dolezity, lebo ti nepomoze, ked sa s tym clovekom necitis dobre...

    je o nasledkoch minulosti prenesenych do pritomnosti

    a aj o prijemnej svalovici, ktora sa realne moze vyskytnut po dobrom sexe

    ak otitulovaniu "handra" sa naozaj nemam potrebu vyjadrovat... martina nepoznam, rovnako ako on mna

    ak by som tu napisala, ze som darcom kostnej drene, vyzbierala som pol mega v priebehu mesiaca pre onkologicku nadaciu, to by ma asi nazval "matkou terezou" :)

    ale o tom ja nepisem
    publikované: | autor: vesper (e-mail, web, autorizovaný)
  11. nooo, ja by som
    orangutána celkom brala...teda, viac sa mi páčia väčší chlapi, aj keď asi väčšina mojich priateľov sú malí chrústikovia :))

    smiech je pre mňa tiež veľmi dôležitý a príjemná svalovica takisto ;)

    a nakoniec, je fajn, že sa cítiš dobre...z textov to vždy nevyplýva, skôr napak...aspoň pre mňa

    publikované: | autor: dionea (e-mail, web, autorizovaný)
  12. moja,si moj
    clovek,presne viem o com pises,je to prejav slobodizmu,nie handritizmu,ako si mylne mysli martin.ja myslim,ze to ma nieco do cinenia i s urcitou substituciou a ze je to ok.ked si predstavim,tie zakysle tipky,co sem pridu moralizovat,tak si radsej pojdem pohladat orangutana a dobre sa zasmiat a zasukat si:-)
    publikované: | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  13. musim sa smiat :))
    mam prilis cerstvo v hlave pohlad na skutocneho orangutana v Bojnickej ZOO v sobotu :)) mal obrovske usi. boli hrube a tiahli sa od temena hlavy az po bradu ku krku. dalo by sa za ne chytit, celou dlanou ich drzat ako rucky kotla a bozkavat ho do vyspulenych pier :)) bol nahnevany na pani orangutanovu ktora sa venovala spolocnemu potomkovi, malinkatej opicke. bol to mileny pohlad. vyvolala si u mna tieto prijemne spomienky a usmev na perach, vesper, vdaka.
    publikované: | autor: kordelia (e-mail, web, neautorizovaný)
  14. Vesper...
    (((-: Orangutovanie je oveľa lepšie ako posilovňa. Nech aj svaly vedia, že život treba prežiť s radosťou...
    publikované: | autor: lasky (e-mail, web, autorizovaný)
  15. Oceňujem odvahu autorky
    písať o svojich intímnych zážitkoch a pocitoch otvorene, bez obalu, z prvej ruky, bez nadbiehania vkusu moralizátorov a normalizátorov, čo nedokážu tolerovať odlišnosť.

    Vyjadriť kritické pripomienky k textu aj k opísaným reáliám sa mi zdá byť v poriadku, no hodnotiť normálnosť autorky a nazvať ju handrou je úbohé a nízke. Tieto výroky komentujúcich vypovedajú omnoho viac o nich samých než o autorke textu.
    publikované: | autor: Racan (e-mail, web, autorizovaný)
  16. vsetkym dakujem za zastavenie a komentare
    bonnie - fuha odlahlo mi, ze niektori aj chapu :)
    kordelia - no pekne to som zase niekomu nadelila, ale lepsie prirovnanie ako orangutan ma nenapadlo, snad mi bude odpustene :)
    lasky - ked si ta citam, celkom by ma zaujimalo, ci aj muzi mavaju tento typ svalovice... :)
    racan - snad tam nie je tej odlisnosti privela, verim, ze pozorni citatelia sa tu najdu a dakujem :)
    publikované: | autor: vesper (e-mail, web, autorizovaný)
  17. teoriu
    normality radšej prenechávam normálnym
    máš v tom síce trochu binec
    ale furt lepšie žiť s bincom
    ako v poriadku zdochýňať ...

    publikované: | autor: Petula (e-mail, web, autorizovaný)
  18. petula ako obycajne mas pravdu
    a milujem tvoje trefne suche komentare :)
    publikované: | autor: vesper (e-mail, web, autorizovaný)
  19. vesper, aj keby
    tej odlišnosti bolo priveľa, určite čitateľa podnecuje a obohacuje viac než šedá uniformita.
    publikované: | autor: Racan (e-mail, web, autorizovaný)
  20. chapem vsetko,
    hoci ja som sa touto cestou nevydala.

    Presne takto to bolo pred dvoma tyzdnami: "Cítila som nič. Nič. Úplne obyčajne nič. Rozmýšľala som, čo sa mi na ňom páčilo, lebo v ten večer mi na ňom vadilo absolútne všetko."
    Len som si po tom nedala orangutana. Ach tie blbe moralne zasady a viera v skutocnu lasku :)

    Vdaka, Vesper, ved ako vzdy.
    publikované: | autor: Rene (e-mail, web, neautorizovaný)
  21. Dionea, čoby alchemilku :)
    rovno kyselinu fluorovodíkovú používala stará medicína na tieto horkokrvné typy

    vraj to pomáhalo aj na postexcesové spíny :)
    publikované: | autor: KameliaB (e-mail, web, autorizovaný)
  22. .
    ...splíny...
    publikované: | autor: KameliaB (e-mail, web, autorizovaný)
  23. Vesper...
    aj muži mávajú bedrovú a stehennú svalovicu. Lenže spomínam si na ňu už len veľmi matne, predsa len som ženatý pár rôčkov; a vieš, ako to chodí - manželské pohodlíčko, len sa neupachtiť a nespotiť... (((-:
    (no dobre, tak upachtiť a spotiť občas...)
    publikované: | autor: lasky (e-mail, web, autorizovaný)
  24. ahoj, vesper - unikanie ?
    vždy Ťa dobehne ...
    publikované: | autor: monami (e-mail, web, autorizovaný)
  25. Ty nieže nebudeš normálna,
    ty nie si normálna. A to je dobre. Keby si bola normálne a stačil by ti jednoduchý poriadok tohto sveta, nepísala by si. Všetko má systém, všade sú pravidlá, ale my sa tam nedokážeme integrovať. Tri, či štyri rozmery predsa nemôžu stačiť. Je škoda, že som si našiel svojský spôsob čítania, totiž v obrátenej chronológii. Som šikovný a prišiel som na to, že určité javy tu súvisia a majú nadväznosť. Inak, pozdravuje posielača SMS-iek, aj keď je možno len fikciou, ale má moje sympatie pre ich dvojzmyselnosť alebo dvojzmyslovosť.
    publikované: | autor: pininfarina (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014