vesper

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Vyfackane

Lietam v tom

Do vlaku práve prišiel sprievodca. Je vysoký, prešedivelý takým tým sexi spôsobom, usmievavý a má niečo pekné v očiach ako niekto zo včera. Napadlo ma, že do tohto sveta nepatrí, že je až príliš servilný. Telefón zahlásil pripomienku, koľko by som mala v tomto čase vážiť. Z nejakých neznámych dôvodoch som sa rozhodla urobiť si pripomienky s váhou do telefónu, ktoré mi každý pondelok pripomínajú aká som nedôsledná v dodržiavaní vlastných sľubov týkajúcich sa mojej maličkosti. Viem, že je to frustrujúce, napriek tomu to robím. Oproti si prisadol mladík v prúžkovanom svetri, obidvaja ťukáme do klávesnice a občas sa usmievame na monitor ako práve teraz. Po ľavej strane sedí iný mladík, keď píšem slovo mladík, začnem si ho obzerať a rozmýšľať, či je starší, alebo v mojom veku, či ja vyzerám na svoj vek a či tiež rozmýšľa ako ja nad osadenstvom tohto vlaku. Dnes to nie je kupé. Dnes je to vlak prvej triedy s pokazenými dvermi, ktoré nikto nezatvára.

 

Ráno bolo besné. Vstala som o siedmej a našla som si správu s jednoduchým textom „let zrušený“. V mojom slovníku to znamenalo najskôr WTF, potom rýchle premietnutie toho, čo ma dnes čaká a zvažovanie, čo bude efektívnejšie, zrušenie všetkých stretnutí, alebo rýchle zbalenie a beh na stanicu. Zvolila som možnosť B. Zbalila som sa rýchlosťou blesku, objavila som spojenie o ôsmej, kúpila veľkú kávu do kelímku a nugátový croasant, aby som s vyplazeným jazykom dobehla do vlaku a po prvotnom vydýchnutí si uvedomila, že moje šaty ostali visieť na vešiaku. WTF mi opätovne preletelo hlavou. Volám svojmu exmanželovi a zabezpečujem si doručenie šiat, ktoré potrebujem na zajtra. Hlavne, že som si zbalila dvoje pančuchových nohavíc a sťahujúce prádlo, nezabudla som ani na vhodné náušnice a iný kabát. Mám všetko, len detail chýba, volá sa to šaty. Stále dúfam, že sa dopravia včas a ja nebudem nútená doplniť zbierku svojich čiernych šiat ešte o jeden zbytočný kúsok. Zajtra sa idem ukazovať a prezentovať a tlačiť kaleráby, jednoducho robiť veci v zmysle hesla „nič nie je nemožné“, v tom som totiž stále dobrá...

 

Áno, kecanie mi vždy išlo. Niekedy som si kládla otázku, čo vlastne viem a jediná možná odpoveď, ktorá mi ako prvá preletela hlavou bola kecať a tváriť sa múdro. Som taký vševedko, ktorý vie všetko a nič poriadne. Tak nejako to naozaj občas cítim, avšak čím ďalej, tým menej. Kedysi to moje pochybovanie o vlastných schopnostiach bolo oveľa väčšie, na jednej stane viem viac ako ostatní, ale stále malo v porovnaní s tým, čo by sa dalo vedieť. Taký malý začarovaný kruh, z ktorého som už možno vonku.

 

Posledné dni boli hektické. Nie je to len projekt v Prahe, vyskytli sa nečakane aj ďalšie veci a pravdou je, že v tom opäť lietam. Neviem robiť veci polovične. Vždy dávam z nejakých nepochopiteľných dôvodov viac. Asi mám v sebe stále niečo choré. Niečo čo sa orientuje na výsledok, niečo čo mi hovorí, že moje slovo je pre mňa zaväzujúce, hlave vo vzťahu k tretím stranám. A tento záväzok ma núti dávať viac, čo má za následok nekontrolovateľné pozabudnutie v práci. Prvýkrát som si to uvedomila pred dvomi týždňami v stredu, keď som dorazila na hotelovú izbu o pol jedenástej hladná ako vlk a na posteli som si vypľuto otvárala tyčinku snickers, ktorú som si narýchlo zaobstarala v automate vedľa recepcie a ktorá sa stala na ten deň jediným mojim jedlom. Neveriacky som pozerala do stropu a hovorila si, dievča brzdi. Na druhý deň, som cestovala späť a prvýkrát som neotvorila notebook a nepripojila sa k trom ostatným šialencom v kupé. Nečítala som, netelefonovala, neťukala, nerobila som absolútne nič, iba rozmýšľala ako budem pracovať len osem hodín denne a v hlave si kreslila excelovskú tabuľku s mojím rozvrhom.

 

V ten týždeň som sa ocitla aj v kine na filme Lietam v tom. Prišlo mi to mimoriadne úsmevne, aktuálne, ako také malé dvihnutie prstom od niekoho tam hore. Videla som seba pred pár rokmi, keď mojou druhou adresou boli letiskové haly a hotelové bary. Mimoriadne zábavná práca spojená s cestovaním, spoznávaním nových ľudí a počítaním nalietaných míľ, ktoré jedinec nemal šancu využiť, nakoľko sa často nevedel zastaviť, lebo pocit nenahraditeľnosti prameniacej z prehnanej zodpovednosti nie je zrovna najlepší priateľ na život. Od tých čias sa pravdepodobne datuje moja schopnosť rýchleho a praktického zbalenia do malého kufríka veľkosti povolenej príručnej batožiny s občasným zabudnutím kefky, alebo najnovšie šiat, ale aj ľahkosť v zoznamovaní a stretávaní úplne cudzích ľudí.

 

Jedného takého som stretla práve na tom filme. Rozhodla som sa pokračovať v argentínskom tangu a možno z recesie som uverejnila vo virtuálnom priestore poznámku o tom, že uvítam partnera na tango. Ozval sa ako prvý. Ozval sa jeden mimoriadne sympatický mladý muž v mojom veku, presne ten, s ktorým som bola v kine, následne na káve a o týždeň neskôr, presne včera večer na kúpalisku. Áno zavolal ma na kúpalisko a ja som sa cítila ako pätnástka, ktorá ide na kúpalisko s niekým kto jej je sympatický, s niekým, koho sa ešte nedotkla, ak nepočítam ľahké obtretie v kine o rameno, pri ktorom som si uvedomila, že sa mi to vlastne páči, s niekým kto mi jednoducho vonia, ktorý má oči ako dnešný sprievodca, pekný úsmev s jamkami v lícach a neuveriteľne upokojujúci hlas a ktorého sa možno dotknem o pár týždňov na hodinách tanga. Celkom vzrušujúca predstava.

 

Mladý muž oproti sa nahlas smeje, asi pozerá film a niekto povedal niečo vtipné. Aj ja by som chcela napísať niečo vtipné, ale nejako ma prekvapujúco nič nenapadá, dnešné písmenka sú trošku rozhádzane, udialo sa veľa vecí a ja vlastne ani neviem, ktoré chcem spomenúť a ktoré ešte nie. Pôvodne som chcela písať o objave z minulej nedele, keď som náhodou zakopla o svojho ex priateľa, s ktorým už tri roky nie som, ktorému sa úspešne vyhýbam, ktorého som z nepochopiteľných dôvodov našla na facebooku, aby som objavila status zasnúbený. Asi to bola nejaká intuícia. Asi som si na neho spomenula v kine, keď som tam sedela s niekým iným a pristihla sa, že s tým iným mi je veľmi fajn. Chcela som písať o tom, ako sa ma to dotklo, ako som ostala nemo hľadieť na monitor a cítila sa vyfackane, ale už by to nebola teraz pravda. Pre ten moment to bolo veľmi zvláštne zistenie ako niečo čo s vami trošku zakýva, niečo čo vám nedá spať, niečo čo vás núti vracať sa do minulosti, ako taká dobre trafená facka, ale na druhý deň presne takto v pondelok, človek vstane a pociťuje neopísateľnú úľavu, prebudenie a možno nakopnutie, jednoducho také malé oslobodenie od minulosti.

Presne ako po vzhliadnutí filmu Lietam v tom a jeho varovnom prste.

 

Minulosť je minulosť,

budúcnosť je ďaleko,

treba žiť prítomnosťou

 

všímať si veci naokolo, lebo veci sú také aké sú, moja baterka pomaly konči a už aj ten počítač cíti, že by som sa v tom nemala vŕtať a nevymýšľať žiadne pointy, tam kde sa jednoducho nehodia.

 

A tu sa nehodia.

 

Len jedna, ten film Lietam v tom, stojí vážne za pozretie, asi si ho pozriem ešte raz a spoj o ôsmej je oveľa lepší ako ten o šiestej.


srdečné pozdravy z vlaku | stály odkaz

Komentáre

  1. hladim na monitor
    staby vyfackane,...na kupalisko,vesper,na kupalisko?!?teraz ta pozval na kupalisko?boze,ja sa uz ale 3 tyzne chystam na plavaren,krytu,prosim pekne,kam som sa pozvala sama zakupenim clenstva a uz som tam bola az 0x a nevyzera to,ze by sa cislo niekedy zdvihlo...
    publikované: | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  2. Vesper,
    to kecanie je typické pre ženy - sebavedomé a múdre. Lebo kecať o ničom a zaujať , to je nie ľahké. a toto tvoje kecanie nebolo o ničom. Bolo o vzťahoch. O tých, čo boli v minulosti a treba ich nechať spať, o tých , čo možno budú, načo chytať holuba na streche a o tých, ktoré nás oblažujú teraz . Ako ten vrabec. Aj keď nie veľký, ale predsa je.
    publikované: | autor: vasilisa26 (e-mail, web, autorizovaný)
  3. Kecanie o ničom?
    Možno tento príspevok niekomu pripadá ako kecanie o ničom, a má pravdu z pohľadu jeho videnia. Mne taký nepripadá. Píše o pocitoch ženy. Jej pohľad do minulosti mi nepripadá ako iba kecanie. Skôr v ňom vidím pohľad, ako sa vyvarovať chybám v súčasnosti a ísť dopredu. Nájsť skutočnú lásku, muža ktorý bude za to stáť. Vôbec nie ľahká úloha, dokial sa nesplní a tá najjednoduchšia, keď sa už začne napĺňať. Že Vesper skôr hľadá orla ako vrabca? Prečo nie? Aj ja som napríklad taký..:)) Stavať si hneď na začiatku cieľ velmi nízko privedie človeka k vyššiemu cielu iba úplnou náhodou. Veriť na náhodu a nespoľahnúť sa na seba, to asi nie je nič pre Vesper. Iba škoda, že orlov je tak málo a sú chránené....
    publikované: | autor: tak (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. toto mi je absolútne vzdialené...
    pripadá mi to ako príbeh románovej hrdinky s adolescentnými myšlienkami a pocitmi...aby si to nebrala ako urážku, pôsobíš ako nezávislá a úspešná žena, ktorá prežíva lásku a všetko, čo je s ňou spojené ako neskúsené mladé dievča...v kariére ako ambiciózna dračica, vo vzťahoch ako čerstvo napadaný prvý sneh :)
    publikované: | autor: dionea (e-mail, web, autorizovaný)
  5. Vesper...
    Hm... WTF... žeby to znamenalo "What the fun"? ((-:
    Číhal som tu na stránkach, kedy sa objaví tvoj vlak. Mal nejaké to meškanie, ale hlavne, že chodí. Na to tango som zvedavý, čo porobíš za kroky... (-:
    publikované: | autor: lasky (e-mail, web, autorizovaný)
  6. napadaju ma
    otazky, vesper, ci nedokazujes niekomu nieco, komu, co, kde si ty sama, vo vztahoch, k sebe, k ostatnym, co zakryvas, pred kym, sebou, ostatnymi, kde si ty, aka sI ty, pre seba samotnu, az potom pre ostatnych. lietas v tom? :) Zijes, a ci naozaj naplno, alebo len pracou? pacia sa mi tvoje prispevky, vzdy ma zastavia a zamyslim sa tiez :)
    publikované: | autor: kordelia (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. Plytké, nudné, ukecané. Blogerka má dokonalú schopnosťobdivovať svoj obraz v zrkadle,
    nevidí však nič z veľkej mozaiky sveta. ktorá je vôkol nej.
    publikované: | autor: @ (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. 2@
    docela by ma zaujimalo,co jej z tej mozaiky sveta podla teba uteka...?
    publikované: | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  9. bonnie
    zavináčovi z tej mozaiky uniká mnoho.. asi preto že je to zavináč.. a ako vieš zavináče vidia svet najčastejšie zo zaváraninovej flaše a ešte im aj kapusta zaclána vo výhlade..
    publikované: | autor: iviak (e-mail, web, neautorizovaný)
  10. iviak,
    nesudme ho tak zhurta,mozno aj nam nieco unika a on nam to osvetli...vsak uvidime,ako sa k tomu postavi...
    publikované: | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  11. Vy tu asi nie ste zvyknutí na opačný názor, ako má väčšina.
    A ak vám na začiatku nejaký vodca smečky zabrechal: táto kosť je dobrá, tak všetci po nom svorne štekáte: haf, haf, je to tak.
    publikované: | autor: @ (e-mail, web, neautorizovaný)
  12. 2@
    naopak,opacne nazory su vitane,len ich smelo predloz!:-)a skus nieco k veci,ten psi koment som akosi nepobrala.ps:a vesper je dobra kost,len tak mimochodom:-)
    publikované: | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  13. Ty si chutnejšia. Nemám čas, ale inokedy ma tu máš ako na tácke.
    (:
    publikované: | autor: @ (e-mail, web, neautorizovaný)
  14. ach ten cas,pche,
    ake lichotky ma tu mohli cakat na sajtach vesper a ty nemas cas?ja na to len- wtf:-)))...no zbohom,vidis,jak sa necham opit rozkom?ked budes mat cas,naserviruj nam ten opacny nazor a potom mi lichot,lichoot,lichooooooot...lebo,lichotenia nie je nikdy dost:-))
    publikované: | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  15. áaaa zavináč sa tu niekam dopracúváva tak hurá do toho
    nakydal si na ten článok čo sa dalo a potom chceš komunikovať? plytké a úbohé
    opačný názor sa dá vyjadriť 100 rôznymi spôsobmi a nemá to nič s pokrytectvom a falošnosťou

    len tak z brucha pre teba 3 príklady vyjadrenia opačného názoru:

    1: Moc ma ten článok neoslovil, mám pocit že sa lúbiš obdivovať v zrkadle.

    2. :D som sa nasmial článok nič moc ale to sebavedomie

    3. vesper, vesper niečo ti asi uniklo z tej mozaiky..

    múdremu napovedz
    publikované: | autor: iviak (e-mail, web, neautorizovaný)
  16. olala aka nadherna diskusia :)
    len zopar postrehov

    - ak hovorim o kecani, mam na mysli skor pracu, ktorej podstata spociva v obkecavani

    - ak to posobi nudne, plytko, ukecane - je mi to uplne ukradnute, je to moj dennik a momentalne tato cast je asi nudna plytka a ukecana,v kazdom pripade, su to moje poznamky, ku ktorym sa rada vraciam, mozno tam niekto nieco najde, mozno nie, kazdy hlada to co chce najst, ak niekto hlada nudne, najde nudne plytke a ukecane...

    - re adolescentne myslienky, ako obycajne trafila kliniec po hlavicke, lebo presne take boli v niektorych momentoch, myslim, ze k tomuto sa este vratim v samostatnom prispevku

    - odkaz pre @ - vsetci z pritomnych su samostatne mysliace osoby, ktore vzdy ked maju opacny nazor vedia oponovat a viest kultivovanu debatu bez zbytocneho prazdneho patosu, vola sa to umenie komunikacie

    p.s. som zvedava, ake dalsie nove nicky sa mi tu priebezne objavia :P



    publikované: | autor: vesper (e-mail, web, autorizovaný)
  17. vesper
    poklona slečna ;)
    publikované: | autor: iviak (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014